moji ludia

Tvorím si vlastné JA

Ja a moje maličkosti. Znie to skoro ako hororový názov tej najhoršej fotky, ale nie je. Nemyslím tým seba, s troma fotkami seba v ruke. Myslím tým seba, so všetkými svojimi neodlučiteľnými drobnosťami.

Ja a môj náramok na nohe, ja a moje detské znamienko na líci a tetovanie pod tričkom. Každá z týchto drobností som ja. Každá z týchto drobností tvorí mňa.

Seba a svoju osobnosť a to, ako pôsobíme na ľudí navôkol, si utvárame sami. Oblečením, aké nosíme, výrazom, akým sa tvárime a dokonca aj tým, ako si kýchneme- tvoríme okoliu obraz o našej osobe.

Na(ne)šťastie, nie sme však tvorení iba vecami či zvykmi.  Sme tvorení aj niečím vzácnejším. Ľuďmi okolo seba. Ľuďmi s ktorými pijeme kávu, ohovárame politikov v rannom autobuse a najmä tými, ktorých si držíme tesne pri tele. Každý z nich v nás niečo dotvára, formuje, prebúdza.

Zaskočila ma preto moja vlastná odpoveď na obyčajnú otázku. Priateľka sa ma zmätene spýtala- mám sa rozhodnúť sama, alebo mám brať ohľad aj na to, čo si myslia moji najbližší?

Povedala som: ,,Práve ideš rozhodnúť o veciach, ktoré sa týkajú Teba. Teba samej. Kto si však Ty? Tá, ktorej hovoríme Malvína, nie si len Ty. Sú to aj ľudia bez ktorých by si nebola. Tí, ktorí stoja pri Tebe, každý deň a v ťažkej chvíli. Aj oni tvoria neodlučiteľnú časť, Teba.

Do akej miery utvárajú veci a ľudia našu osobnosť? Kde je hranica nášho čistého JA, našej vlastnej podstaty?

bizzy