Tomáš Feřtek. Učiteľ je permanentne vystavený konkurencii celého sveta.

Zastávam názor, že vzdelávania nikdy nie je dosť a preto sa teším, že som sa mohla zúčastniť podnetnej prednášky a diskusie o nových trendoch vo vzdelávaní s Tomášom Feřtekom v Ružomberku. Na prednášku ma pozval už dávnejšie osobne Janko Košturiak, preto som tušila, že to bude stáť za to.

Tomáš Feřtek. Vyučený elektromechanik. Reportér a scenárista. Orientovaný na vzdelávanie a životné prostredie. Záľubou chodec a cyklista. Osobná poznámka: so schopnosťou odpovedať na otázky z publika s vysokou mierou nadhľadu.

Uvedomujem si, aké dôležité je vychádzať zo svojej bublinky, ktorá mi naozaj niekedy bráni vidieť širšie súvislosti. Uvedomujem si, aké dôležité je pravidelne opúšťať svoje kruhy a diskutovať s ľuďmi z rôznych odvetví. Počúvať, čo ich trápi. Reagovať. Hľadať možnosti odstraňovania limitov. Budem rada, ak tento článok vyvolá dialoogy…

Chutné predjedlo v podaní Janka Košturiaka

Živnostníci. Freelanceri. Synergie. To je hudba budúcnosti, ktorú žijeme už dnes. Náš nový svet funguje podľa Janka Košturiaka v kratších cykloch. V minulosti sme sa dlhé roky učili nejakému zamestnaniu a potom sme ho vykonávali. Naši rodičia boli často zamestnaní v jednej organizácii celý život. Dnešná doba nám prináša kratšie cykly. Niečo sa naučíme, pracujeme na projekte, potom potrebujeme refresh, oddychujeme, cestujeme po svete a kolobeh sa opakuje…

Určité zamestnania sa pomaly strácajú. Stále vyššia je potreba učiť sa novým veciam a odúčať sa starým návykom. Čelíme vyššej migrácii. Je tu celosvetový prístup k vzdelávaniu. Nevyhnutne potrebujeme zdieľanie, spoluprácu a dôveru.

5 trendov vo vzdelávaní podľa Janka Košturiaka

  1. Sebapoznávanie a objavovanie talentu. Všetky deti sú talentované, podporme ich, aby svoje talenty našli a využívali ich.
  2. Proaktivita a podnikanie. Učme deti akciou. Variť sa nenaučíme predsa čítaním receptov. Doprajme im hľadanie vlastnej cesty.
  3. Kritické myslenie. Podporujme v nich schopnosť nestratiť sa v množstve informácií.  
  4. Slušnosť. Učme ich, ako byť ľuďmi.
  5. Inovácie. Veďme ich k zlepšovaniu sveta. 

Sýty hlavný chod od Tomáša Feřteka

Názov prednášky Tomáša Feřteka znel „Co je nové ve vzdelávaní“, takže to, že hovoril o potrebe k zmene dnešných škôl nebolo nijak šokujúce. Avšak, samotná verejnosť sa nedokáže zhodnúť na tom, či sú zmeny v školách v poriadku, alebo je to len akási nová móda, ktorá prináša zľavenie v nárokoch na deti.

V minulosti sme žili v spoločnosti príkazu a poslušnosti, ktorá zastávala filozofiu: „Zopakuj, čo som ti povedal a vykonaj, čo som ti prikázal.“ Avšak ako Janko Košturiak hovorí o novom svete, Tomáš Feřtek hovorí o novej spoločnosti, spoločnosti siete a spolupráce, ktorá zastáva filozofiu: „Nájdi svoju úlohu, prevezmi za seba zodpovednosť a príď nás presvedčiť, ako dobre si to vykonal.“

Uvádza príklad, na ktorom sme sa všetci pousmiali. Nová zamestnankyňa Google prišla po prijatí za svojim nadriadeným a spýtala sa ho, čo má robiť. Ten sa na ňu pobúrene pozrel a odpovedal jej: „Hádam si nemyslíte, že za tie peniaze, ktoré vám dávame, vám ešte aj budeme hovoriť, čo máte robiť.“

Je mi jasné, že všetci nebudeme robiť pre Google a podobné špičkové firmy. No každý z nás, čoraz viac potrebuje pre svoj život veľkú mieru rozhodovania a sebaprezentácie. Napadá mi skupina na facebooku: „Podporne remeslá na Slovensku“ a podobné skupiny, ktorých som členkou, sama rada nakupujem „kúsky na mieru“ a hneď sa mi to prepája s Jankovou prednáškou, kde spomínal, že jedným z nových trendov je individualizácia produktov. Takže či človek robí pre Google, alebo vyrába náušnice, pečie chlebík, alebo ponúka poradenské služby, potrebuje prezentovať svoj tovar či službu a niesť zodpovednosť za kvalitu, ktorú odovzdáva.

Školy musia hľadať možnosti, ako obstáť v konkurencii

Internet a technológie zborili hradby tradičného poňatia škôl. Technológie umožňujú prepájanie, vytváranie a organizovanie služieb. Tomáš Feřtek nám naservíroval naozaj silnú myšlienku:

Dnes je učiteľ permanentne vystavený konkurencii celého sveta. Môžeme zakázať mobily, avšak nedokážeme zakázať myšlienky v hlave: Toto by som sa naučil niekde inde ľahšie a rýchlejšie.

Od poslušnosti k rozhodovaniu

Nemôžeš dať niečo, čo sám nemáš… Ak máme vychovávať deti k autonómii, najskôr ju musia dostať učitelia. Ak chceme vnútorne motivované deti, potrebujeme mať vnútorne motivovaných učiteľov. Vnútorná motivácia vzniká na základe 3 podmienok:

  1. Autonómia. Nechajme deti aktívne rozhodovať v procese učenia a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
  2. Zmysel. Učme pre život, nie pre plány, alebo predmet.
  3. Majstrovstvo. Doprajme deťom aktívnu činnosť, nech cítia, že sú v niečom lepší, ako pred pol rokom.

Čo majú meniace sa školy spoločné:

  1. integrovanie vyučovacích predmetov,  
  2. zavádzanie vyučovacích blokov,
  3. práca v rôznovekových skupinách.

Ako sa prejavujú zmeny v školách:

  1. atmosféra, vzťahy, reflektovanie pravidiel,
  2. nové metódy vyučovania a hodnotenia,
  3. organizačné a priestorové zmeny.

Meniace sa školy existujú

Aby to nezostalo iba pri teórií, Pán Feřtek nám vymenoval konkrétne príklady českých škôl, ktoré tieto zmeny žijú a vtedy som si uvedomila, ako sú naši bratia pred nami. Čo je avšak dobré, môžeme sa inšpirovať.

Do českých základných škôl sa dostávajú prvky ako:

  • Učenie sa v blokoch, napr. waldorfská škola fungujúca aj na Slovensku má tzv. epochy, jeden predmet sa učia dlhší časový úsek každý deň v doobdných hodinách, kopírujú tým denný rytmus dieťaťa a umožňuje im to hlbšie ponorenie do predmetu.
  • Nemajú jednotlivé predmety, predmety sú spájané do celkov, hľadajú prieniky, na jednu tému sa pozerajú z pohľadu geografie, fyziky, chémie… U nás je dostupná napr. ExpEdícia, ktorá vyučuje spoznávanie sveta prírody z pohľadu biológie a geografie. 
  • Spojené ročníky,  1-2-3 ročník, 4-5-6 ročník, 7 ročník, 8-9 ročník. Pýtate sa prečo práve 7 ročník nie je spojený? Asi si pamätáte zo svojich čias, že siedmaci „sú najhoršia trieda na škole“. Deti sú v tomto veku zahltené zmenami v ich tele a psychike a informácie tak vstrebávajú oveľa horšie. Potrebujú vidieť hmatateľný výsledok svojej práce, preto pracujú na projektoch, ako je napríklad stavba domu. Prejdú kritickým vekom a v nasledujúcom ročníku môžu zabrať a opäť nasávať informácie. No nie je to krása?
  • Partnerské učenie,  učenie sa navzájom.
  • Deti majú svojich tútorov,  s ktorými sa môžu 1x za týždeň stretnúť a porozprávať sa, aby tútor vedel, čím deti žijú. Zlepšuje sa tým atmosféra a pocit bezpečia v škole. 
  • Na skoro všetkých týchto školách nie sú známky, na konci ročníka skladajú žiaci „podmienky“, pracujú napríklad v 5 členných skupinkách a keď jeden z nich neprejde, neprejde nikto. Tak tomuto sa hovorí spolupráca.
  • Projektové vyučovanie, deti pracujú výlučne na projektoch.  

Trpký dezert v podobe diskusie

Táto téma otvára mnoho otázok, ktoré vychádzajú z ľudských obáv. Kde vezmeme učiteľov pre také školy? Obstoja tieto deti na prijímačkách na stredné a vysoké školy? Čo inšpekcia? Nie sú tieto deti menej vzdelané, ako žiaci z tradičných škôl? Naučia sa tieto deti robiť aj to, čo ich nebaví? Čo T5 a T9 ( národné testovanie v 5. a 9. ročníku)?

Našťastie, takéto netradičné školy existujú už po celom svete a môžeme sa do nich ísť pozrieť. Zistíme tým, že  obavy zostávajú obavami. Rozumiem, prečo Janko fandí našej škole, pretože na Slovensku sa väčšinou stretáva s tým, že ľudia hľadajú dôvody, prečo sa to nedá. Áno, nie je to vôbec jednoduché… áno, nevybrali sme si ľahkú cestu a stále musíme prekonávať prekážky. No stojí to za to.

Silné uvedomenie prišlo na koniec, keď pán Feřtek uviedol príklad jednej školy, ktorá je totálne tradičná, no ich učitelia vnášajú do vyučovania kreatívne prvky, individuálny prístup a sociálny charakter vzdelávania. Toto nie je dlhodobo udržateľné. Učiteľ v tomto nastavení do pár rokov zhorí.  

Nemôžeme chcieť všetko. Nemôžeme chcieť aj silnú orientáciu na výkon, najlepšie výsledky v monitoroch, tvorivé deti, sociálne inteligentné deti, zodpovedné deti a s tým, aby prebrali všetko, čo určuje zákon, v rovnakej časovej dotácii a aby im náhodou nevypadla jedna hodina filozofie. Musíme si vybrať.

Kľúčová je dôvera v učiteľa

Preto rodič, ktorý dáva svoje dieťa do inej, netradičnej školy, uzatvára so školou kontrakt. Rodičia sú si vedomí, že škola nie je orientovaná na akademický úspech a najlepšie výsledky v monitore T9 (aj keď to môže prísť ako vedľajší produkt). Škola udáva svoje priority a rodič ich prijíma. Napríklad v autonómii a zodpovednosti jeho dieťaťa. Ak sa rodič rozhodne dať svoje dieťa do netradičnej školy, kľúčová je jeho dôvera v učiteľa, že vie, čo robí…    

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľudom na ulici.