Tomáš Baťa. Nehovor, že to nejde, radšej povedz, že to zatiaľ nevieš.

Po piatku a v poradí treťom Brain&Dinner v Partizánskom mi zostalo zapísané pod kožou silné slovo. Čítaj ďalej a sám ho objavíš.

Pre „Baťovku“ bolo toto stretnutie výnimočné. Veď čo viac môže chytiť za srdce, ako filozofia rodiny, na ktorom mene bolo vybudované naše mesto. Pozvanie prijala Gabriela Culík Končitíková, ktorá sa dlhodobo venuje štúdiu Baťovej sústavy riadenia a jej aktuálneho využitia. Pracuje ako projektová manažérka pre Nadáciu Tomáša Baťu a šíri baťovské myšlienky cez Akadémiu Baťa. 

Túžila som Gabrielu zažiť naživo, pretože ma jej prejav na Brain&Breakfast v Bratislave veľmi oslovil. Ak máte chuť vypočuť si ju z archívu, tu je link.

V posledný aprílový piatok sa v Partizánskom s kvalitnými akciami roztrhlo vrece. Cirkevná základná škola Jána Krstiteľa organizuje dvakrát do roka Akadémiu pre rodičov, na ktorú pozýva širokú paletu ľudí, ktorí majú čo povedať k aktuálnemu vzdelávaniu detí. (Naposledy to bol Janko Košturiak, o ktorom som písala pred nedávnom.) Vďaka tomu som stihla ešte pred B&D ochutnať prednášku Anny Symington-Maar, programovej riaditeľky projektu Teach For Slovakia. Hovorila o prístupe zameranom na rast.

Orientácia na rast

Niektorí naši rodičia stihli byť v ten večer na oboch akciách. Keď sme odchádzali z B&D a preberali naše dojmy, spoločne sme sa zasmiali na hláške dňa: „zatiaľ to neviem.“ (Napr. upiecť mrkvové muffiny, ktoré som na druhý deň vyskúšala a celkom dobre dopadli.) V prístupe k deťom a všeobecne k ľuďom je užitočné byť nastavený na rast a pokrok. Akúkoľvek schopnosť človeka vnímať ako rozvíjajúcu sa a v procese. Vyhýbať sa posudzovaniu a nálepkovaniu. Pretože to, čo nás v živote väčšinou brzdí je strach zo zlyhania. Strach z nálepky, ktorú sme niekedy dostali. Ako tá moja „Ja neviem kresliť.“

Nachádzam tu dokonalý prienik medzi oboma eventami. Veď práve Tomáš Baťa povedal a svojim životom potvrdil:  

Nehovor, že to nejde. Radšej povedz, že to ZATIAĽ nevieš

Vráťme sa ku Gabine. Výrazná žena v červených šatách. Krásne upravená. Pevne stojaca na zemi. Nikdy by ste nepovedali, že má strach z vystupovania, o ktorom sa nám na konci priznala.

Svoje rečnenie začala s upozornením, že by potrebovala 3 dni a nie 45 minút, aby vysvetlila Baťovu službu. No podľa môjho názoru sa jej podarilo za stanovený čas vybrať to podstatné a z jej vstupu som mala veľký zážitok. Myšlienky formulovala veľmi jasne a logicky. Zamerala sa na Baťu, ako starostu a človeka zaujímajúceho sa o „verejné blaho“. Srandovná vec na tom je, že Baťa nikdy neplánoval zachrániť svet a vstúpiť do politiky. Začal v malom a budoval seba. Až mu v jednej jeho životnej fáze došlo, že ak chce naplno realizovať svoje vízie, potrebuje, aby mu nehádzali polená pod nohy. Celý čas zastával filozofiu – v prvom rade sa dokáž postarať o seba, vtedy slúžiš svetu, ktorý sa o teba nemusí starať.

Baťa vraj nemal rád omáčky a jeho prejavy a zápisy zo stretnutí boli vždy jasné a stručné. „Pokiaľ to nie je na A4, nikto to nebude čítať.“V tomto si ma získal. Podnetov a inšpirácii bolo za ten večer nespočetne veľa, no vyberám 3 body, ktoré ma najviac zaujali.

Nemôžeš dať niečo, čo sám nemáš

Často čakáme, že štát, mesto, škola, rodičia, kamaráti, partner… sa zmenia prvý… Uvedomujem si, aké ťažké je urobiť prvý krok. Hoci maličký. Možno to „zatiaľ“ nevieme. No DOKÁŽEME TO. Keď v malých krôčikoch budujeme seba, začnú sa diať veľké veci.  Je to ako s výchovou detí. Nie je potrebné vychovávať. Stačí pekne žiť a dieťa sa pridá. Darmo by sme  učili niečo naše deti, čo samy nežijeme. Doplňme si neznámu XY. Pozor, platí na všetko.

Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najprv seba.

Vyvážený život v celistvosti

„Náš zákazník, náš pán.“ Znie jedno z baťovských hesiel. Baťa však vedel, že zákazník nebude spokojný, pokiaľ nie je spokojný jeho zamestnanec. Spokojní zamestnanci odvádzajú dobrú prácu a tá plodí spokojnosť u klientov. Jeho postupy sú vnímané ako príklady top manažmentu a v jeho časoch boli revolučné. Od svojich ľudí vyžadoval kvalitne odvedenú prácu, no staral sa o nich a vytváral im podmienky pre ich optimálne fungovanie. Vnímal človeka v jeho celistvosti. Známe je jeho heslo 8-8-8. Práca. Oddych. Spánok. Preto staval baťove domky, vytváral kiná, parky, zaujímal sa o racionálnu stravu… a vedel, že pre človeka je najdôležitejšia Rodina

Dobrý obchod je vtedy, kde sú spokojní všetci zúčastnení.

Dnes, nie zajtra

Baťa naozaj nebol o topánkach. „Baťoviny“ sú o hodnotách, prekonávaní prekážok, vzdelávaní, zmene návykov, rodinnom podnikaní, hrdosti, poctivosti… Baťa to jednoducho žil. Nečakal na iný deň.  Aplikoval zmeny, ktoré odporúčal svojim zamestnancom na sebe. Začal v malom. Namočil do toho celú svoju rodinu a možno práve preto sa nevzdal, keď prechádzal ťažkými obdobiami. Baťa je o zmene myslenia. Jeho filozofia je nadčasová.

Snažte sa robiť veci čo najlepšie a svet si vyšliape cestičku k vašim dverám.

Ak si pozorne čítal, objavili si slovo, ktoré mi stále znie v ušiach. Ktoré horí, ako Gabikine červené šaty. Vďaka ktorému ľudia dokážu robiť nemožné. A tak sa nakoniec pýtam: Pre čo horí srdce práve Tebe?

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľudom na ulici.