Stereotyp vo vzťahu. Ako ho zvládnuť?

V súčasnosti je veľa mužov a žien, ktorí sedia na stoličke vzťahu akoby už len zo zvyku. Presedené dni za televízorom a každodenná hádka o nesprataných riadoch.  Vo víre každodennosti sa im premenil vzťah na jeden veľký kolotoč. Aj by sa rozišli, ale nevedia ako. Aj by zostali, ale hľadajú prečo. Ako nájsť silu a postaviť sa vlastnému strachu, zmene či dočasnému diskomfortu?

Benefity, pohodlie, zvyk

Vzťah na diaľku či bývanie na opačných koncoch mesta nemusí byť vždy jednoduché. Drahý nájom či more precestovaného času, keď sa chcú dvaja vidieť aspoň dva krát do týždňa. Na svadbu to ešte nevidia, ale takto sa im to tiež nechce. Riešením je spoločné bývanie. Je to pohodlné, príjemné, aj finančne výhodné. Tak nad čím rozmýšľať?

Prejde rok, dva alebo tri a nadšená vízia spoločného bývania sa zmení na stereotyp. Z každodenného vzrušenia sa stane zvyk a vo vzťahu zostane otupno. Po večne neumytom riade či večernej nude môžu prísť na človeka pochybnosti, neistota a otázky typu- čo keby…?

Otec mi vždy vravieval…

Keď vstupuje muž či žena v mladom veku do vzťahu, len ťažko si vie uvedomiť vzácnosť tohto obdobia či isté riziká. Dvadsaťroční ľudia si s odchodom na vysokú školu hľadajú spoločné bývanie, viažu sa na seba citovo, zvykajú si na spoločný život a po istom čase si večer bez seba už nevedia ani predstaviť. Akoby sa však mohlo mylne zdať, fyzický či osobnostný vývin človeka nekončí v osemnástke. Práve obdobie odchodu z domu je príznačné tým, že človek začne objavovať sám seba, svoje schopnosti, túžby aj svoje limity. Začína si utvárať postoje k spoločnosti, životnému štýlu, možno k duchovnej viere a objavuje svoje možnosti, kariérne sny a nenaplnené túžby. Pôjdem na Erasmus! Precestujem Ameriku! Skúsim si bývanie s kamošmi. Hups, je tu však jeden háčik. Mám vážny vzťah a po toľkých rokoch ho už neviem opustiť.

Stereotyp vo vzťahu sa môže prisťahovať v dvadsiatke, ale aj tridsiatke

,,Problém“ spoločného bývania však nemusí byť výlučne záležitosťou mladých. Prisťahovať sa môže človeku domov aj po tridsiatke, možno práve v čase, keď si pár plánuje svadbu, hovorí sa o deťoch či spoločnej hypotéke. Nastane akési vzťahové vyhorenie. Rozísť sa či zostať?

Rozuzlené zásnuby

Nedávno som počula o pároch, ktoré sa rozhodli rozísť tesne pred svadbou. Prešli si eufóriou zásnub a nakoniec sa ich cesty aj tak rozišli. Možno sa to zdá neuveriteľné. Ale čo ak si človek uvedomí, že takto žiť nechce? Zaviažem sa na celý život alebo naberiem odvahu vykročiť vlastnou cestou? Toto je skutočne hrozná situácia, ale podobne ako počas volieb na Slovensku, občas si človek potrebuje vybrať menšie zlo.

Stále prinášať niečo nové

Rozchod však nie je jediným riešením. Jedným zo scenárov je ten, kedy sa ľudia vezmú a stereotyp nastane až po svadbe. Zväzok alebo tzv. ,,papier“ nám prináša nie len isté zodpovednosti, ale aj príjemnú istotu. Žeby sa o manželstvo už nebolo potrebné starať?

Niekoľko základných viet, ktorými môžete prispieť k zmene a okoreniť si svoj doterajší vzťah:

Dnes mám celý večer pre Teba. Čo by si rád/rada robila?

Povedz mi, čo dnes môžem urobiť za Teba. Ty si sprav čas pre seba.

Čo keby sme spravili na týždeň výmenu, ja budem variť a Ty urobíš nákupy?

Vezmite partnera či partnerku niekam na večeru, zmena prostredia vie navodiť inú atmosféru. Choďte po niekoľkých rokoch znova na rande!

Urobte spolu niečo bláznivé- objednajte si loďku a vydajte sa spolu na splav rieky zažiť dobrodružstvo!

Skúste sa jeden deň zahrať hru- dohovárajte sa iba rukami a bez slov!

Problémy s partnerom môžu byť aj pozitívne v prípade, že človeka podporia k zmene. Niekedy stačí  iba prehodnotiť svoj pohľad, staré zvyky a zaužívané vzorce.

Ľudia si zvykli, že obrúčka a nový občiansky prinášajú istoty.

Bohužiaľ, manželstvo sa poistiť dá, ale láska nie.

Preto ak prestaneme ľúbiť, je to z istého dôvodu. Možno nás ten druhý už nepriťahuje, pretože sa prestal o seba starať. A možno sme len znudení, akokoľvek, aj v manželstve treba na spoločnom šťastí neustále pracovať.

Či už sa človek rozhodne pre rozchod alebo zmenu, v oboch prípadoch je na mieste poznať svoje hranice a zachovať si voči tomu druhému úctu.

Som šťastný dnes alebo čakám, že príde šťastie so zásnubami, svadbou a deťmi?

 Jedna jediná otázka. No odpoveď na ňu nám môže napomôcť k rozhodnutiu na celý život.

 

bizzy

Večná filozofka, milujúca nedeľné verše a prechádzky v daždi. Občas utrhnutá, s vášňou všetko do špiku analyzovať. Nadchýnajúca sa pre krásu, kvety a dokonalý poriadok.