Staňte sa psychicky odolným pomocou vďačnosti.

Spomeňme si na to, ako to fungovalo so školou. Keď sme dostali jednotku, rodičia nás odbili krátkym a suchým „super“. No keď sa nám nezadarilo a doniesli sme domov „guľu“, reakcia bola intenzívnejšia a búrlivejšia, obsahovala emócie, slová a činy. Dobre vieme, že tento princíp nefungoval iba v škole… Tak sme si zvykli, že pozitívne a fungujúce veci nepotrebujú našu pozornosť a nemusíme ich zbytočne komentovať, veď predsa fungujú, tak načo. Naučili sme sa venovať pozornosť situáciám, ktoré boli pre nás nepríjemné. Pravdepodobne sme nezvykli jasať, že nám mama pripraví raňajky, pomôže s úlohou, pohladí po hlave, hodí tajne do tašky sladkosť, ktorú máme radi a pri rozlúčke popraje krásny deň. Veď to je samozrejmosť?!… Nie náhodne spomínam mamu, ale poďme pekne po poriadku.

Pamätám si, ako sme v škole viedli diskusiu na tému pozitívnych a negatívnych emócií. V slovníku existuje nespočetne veľa pomenovaní na to, keď nám nie je dobre. Veľmi jemne rozlišujeme, či sme rozrušení, nahnevaní, smutní, ohrození, unudení, sklamaní… atď. K pozitívnym emóciám rovnako veľa pomenovaní nemáme, šťastní či spokojní, MÁME SA JEDNODUCHO DOBRE. Nezhodli sme sa, čím to je, no v evolúcii ľudstva prirodzene nastalo, že sme podrobnejšie potrebovali rozlišovať stavy, keď sa cítime nepríjemne, aby sme ich mohli odstrániť. Čo to však robí s nami dnes, kde zameriavame našu pozornosť? Negatívnym javom a emóciám väčšinou venujeme viac našej energie.

To, čomu venujeme pozornosť v našom živote aj rastie. Existuje cesta, ktorá vedia k upokojeniu mysle, k šťastiu, fyzickému zdraviu a spokojnejším vzťahom. Rada by som sa s vami podelila o moju srdcovku – VĎAČNOSŤ.

Vďačnosť skloňujú významné osobnosti už od nepamäti. Filozofi, náboženskí predstavitelia či psychológovia. Každý sa na ňu pozerá trochu inak, no jej dôsledky sú rovnako pozitívne. Práve vlna pozitívnej psychológie prišla, aby nám otvorila oči, posunula zameranie pozornosti od negatívnych javov k tým, ktoré nás robia odolných a psychicky silných, schopných zdolávať životné prekážky.

Čo je to vďačnosť?

Niektorí ju popisujú ako emóciu, iní ako zážitok či dokonca osobnostnú črtu. Zhodnú sa na tom, že vďačnosť má široké pozitívne následky na ľudský život. V jednoduchosti, je to odpoveď na situáciu, keď sa cítime obdarovaní. Dar môže byť čokoláda, kvet, úsmev či nový deň. Ľudia, ktorí sú vďačnejší ju pociťujú intenzívnejšie, častejšie počas dňa a majú širší repertoár udalostí, za ktoré vďačnosť cítia.

V čom nám vďačnosť pomáha?

Ľudia, ktorí vyjadrujú pravidelne vďačnosť sa cítia fyzicky lepšie, sú optimistickejší, očakávajú pozitívne udalosti vo svojom živote, sú úspešnejší v dosahovaní svojich cieľov. Dokonca u nich zaznamenali vyššiu úroveň životnej energie a sústredenia na svoje životné ciele  (výskum Emmonsa a McCullougha, 2005). Sú šťastnejší, menej depresívni, menej vystresovaní a viac spokojní so svojimi vzťahmi (výskum Wooda a jeho kolegov, 2010).

Ako sa môžem stať vďačným?

Na cestu vďačnosti môžete vykročiť ešte dnes. Nezoberie vám to nič. Môžete iba získať. Najjednoduchší spôsob je zaviesť si DENNÍK VĎAČNOSTI. Bude to vaša súkromná kniha udalostí, ľudí, vecí, za ktoré ste vďační. Vďačnejší ľudia priznali, že najviac ďakujú za každodenné záležitosti a maličkosti. Nepotrebujú k tomu veľké veci a úspechy. Sú to často drobné momenty. „Niekto sa na mňa usmial v autobuse“. „Pochutnal som si na dobrej káve“. „Nákazlivý smiech detí“. „Krásny kvietok v záhrade“ a pod. Nejde o kvantitu, ale kvalitu zážitku. Môže to byť jeden či tri momenty z vášho dňa, nemusíte si písať rozsiahle elaboráty.

Niekedy však máme dni, kedy hľadáme a hľadáme a zdá sa nám, že dnes sa nám predsa nič pekné nestalo. Ja osobne si v tieto dni predstavím, „čo všetko zlé sa mohlo stať, ale nestalo“. Znie to zvláštne, ale funguje to. Pred nedávnom som si porezala hlboko prst, nič vážne, ale obmedzilo ma to v rôznych úkonoch. Keď sa mi zahojil, ešte dlho som sa tešila z toho, „aké perfektné je, že mám zdravé obe ruky a môžem s nimi robiť všetko.“ Inokedy si spomeniem na to, „aké úžasné je, že moja rodina  je zdravá a živá, nebolí ma koleno, alebo že mám to šťastie a nie som ochrnutá, vidím, počujem, cítim…“ toto zafunguje vždy, keď sa mi zdá, že „dnes sa nič pekné nestalo.“ Prídem na to, že som sa veľmi mýlila!

Tajomstvom je, vyťažiť čo najviac z bežného dňa. Benjamin Franklin povedal: „Ľudské šťastie vzniká skôr vďaka malým radostiam a pôžitkom každodenného života, než na základe veľkého šťastia, ktoré sa vyskytne len zriedka.“

Momenty 

Veľmi živo mám v pamäti moment, kedy som sama sedela na lavičke a vychutnávala si slnko nad Dunajom. Vypnutý mobil, nikam sa neponáhľam, len tu a teraz. Na bycikli Išli okolo otecko so synom a dcérou, predškoláci. Dcérka sa zastavila a pozrela na Dunaj. Oci, pozri, pozri aké je to krásne! Keď prídem domov, chcem to namaľovať! Zoberiem si čierny papier a bielou ceruzkou môžem namaľovať slnko v Dunaji!“ a neprestávala sa tešiť…

Predškoláci sú pre mňa veľkou inšpiráciou. Vedia sa tešiť a oceniť jednoduché momenty, jasať nad vybuchujúcou sopkou z octu a sódy bikarbóny, naháňať bubliny a výskať pri tom, hrdo nosiť korunku z púpav či obdivovať chrobáčiky v záhradke… Môžeme sa od nich učiť.

Mamičky, teraz pre vás. Zistilo sa, že práve bezpečné pripútanie (dôvera dieťaťa v matku a jej lásku) má zásadný význam pre rozvoj vďačného dieťaťa. Ak budete oceňovať a zdôrazňovať situácie, kedy je vaše dieťa vďačné, má veľkú výhodu. Rodičia, ktorí vedú svoje deti k oceneniu jednoduchých potešení a nie vyhľadávaniu len veľkolepostí zvyšujú vďačnosť u detí.

Je vďačnosť prehliadanie negatívnych vecí v živote?

Vďačnosť povzbudzuje v našom živote pozitívne emócie. To avšak neznamená, že vďační ľudia popierajú negatívne stránky života. Nemajú nasadené ružové okuliare. Akceptujú život v jeho plnosti a rôznorodosti. Môžu byť dokonca vďační aj za negatívne javy. Dá sa to vôbec? Môžem byť vďačný za to, že ma niekto okradol? Záleží na našich vnútorných presvedčeniach.

Začnite hneď teraz, ako dočítate článok. Zastavte sa a poďakujte. :)

 

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľudom na ulici.