psychohygiena

Stačí 10 minút denne a náš život sa komplet zmení

Sme. Tvoríme. Milujeme. Staráme sa. Plánujeme. Vychutnávame… Zabúdame na niečo?

Dnešná digitálna doba plná atraktívnych fotiek nám dáva ilúziu, že sme superľudia, plní dokonalosti a stihneme všetko. Preto si „narveme“ do jedného dňa úlohy ako to v korporátoch býva za dvoch. Alebo aspoň 1,75 človeka.

Chceme stihnúť všetko

Stále žijeme v domnienke, že nestíhame. Do života sa nám vkradlo nespočetne veľa vecí…  Zaveziem deti do školy, vyzdvihnem raw koláčiky pre kolegyne,  fičím do práce, po ceste si kúpim svačinu, odfotím východ slnka (nie žartujem, slnko je už hore), makám najviac ako to dá, aj tak som v časovom sklze, rýchlo nahádžem do seba jedlo, hádžem do seba kávu, utekám pre deti,  zaveziem ich na krúžky, každý na druhej strane mesta,  stihnem v obchode kúpiť stekeeza, idem pre deti,  varím, naháňam ich s domácimi úlohami, odpisujem na správy, periem, starám sa o seba, pozerám fit recepty, mala by som ešte cvičiť a jedine tak odpadnúť do postele s mobilom v ruke. (No dobre, mám skôr ženské kamarátky).

Cieľom dnešných ľudí je žiť svoj život naplno. V tom nie je žiaden problém. Otázka je, či sme si to nezmýlili s tým „zažiť, toho čo najviac“. Ako to býva so všetkým, nejde o kvantitu, ale o kvalitu zážitkov.

PSYCHOHYGIENA ako prevencia 

Nezabúdajme v dnešnej digitálnej dobe na PSYCHOHYGIENU.  Psychohygiena zabezpečuje naše duševné zdravie.

Každodennosť robí z ľudí majstrov. To iste platí  v umení života. Rodičia sa ma pýtajú, či by postačilo, keby mi dieťa doniesli raz za týždeň a ja by som s ním pracovala. Žiaľ, tak to nejde. Ani v športe nestačí, aby sme si dali raz za týždeň tvrdý tréning. Tréning si vyžaduje, aby sme trénovali v malom, no každý deň. Postačí 10 minút denne. 

Ako fungujúci tráviaci systém dokáže vylúčiť za 12 hodín prijatú stravu, aj naša myseľ by sa pred zaspaním mala vyčistiť. A tým nemyslím zaspať pri seriále Oteckovia. Čas pred spaním je vhodný na rekapituláciu dňa: Čo som dnes zažil? Čo sa mi dnes podarilo? Čo sú moje sny?  Čo urobím zajtra inak? Čo ma nahnevalo? Za čo som vďačný? To je len zopár možných otázok, ktoré si večer pred spaním môžeme dávať.

Keby sme si tieto otázky kládli pravidelnejšie, pravdepodobne by sa nestalo, že po 20 rokoch zistíme, že žijeme život niekoho iného… že sme zabudli na svoje sny… že od zajtra začíname s radikálnou diétou, lebo sa už na nás nedá pozerať… neupadneme do choroby tela či mysle…

Naše emócie sa len tak nestratia

Naše emócie sú zakotvené v tele a orgánoch a to, že ich budeme prehliadať, potláčať, prekrývať… neznamená, že zmiznú.  Pýtajú si slovo. Pokiaľ sme neodpustil susedovi, ktorý nás oklamal o pozemok, alebo sesternici, ktorá neprišla vtedy, keď podľa nás mala. Keď sme dlhodobo nespokojní vo svojej práci či vo vzťahoch, cítime hnev na kolegu, zamkli sme smútok do krabičky a odložili. Nevyčistili sme svoj DOMOV.

Investujeme svoj čas do varenia, pretože vďaka jedlu žijeme. Do detí, lebo tie sú budúcnosť.  Do práce, lebo vďaka nej sa realizujeme a platíme účty. Ak chceme mať zdravú myseľ a telo, investujme každý deň do svojej psychogieny. Ako si umyjeme večer zuby, tvár, telo či vlasy. Vyčistime nánosy bežného dňa. Povedzme mu v pokoji, že nás otravuje tá maličkosť. Určite to príjme lepšie, ako keď mu to vykričíme v hneve po 10tich rokoch.

Ak niečo ignorujeme, alebo popierame, iba sa to nakopí a oddiali. Ak to príjmeme a čelíme tomu pravidelne, zdoláme to a sme silnejší.  

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľudom na ulici.