stres

Reagujeme na stres, ako keby sme žili ešte v jaskyni. Dá sa to inak.

Stresu v dnešnej modernej dobe čelíme denne. Stres je evolučná reakcia na hrozbu v prostredí. Praveký muž v jaskyni mohol prežiť vďaka reakcii „fligh or fight“ (únik alebo útok), utiecť od nebezpečného zvieraťa, alebo bojovať za svoje teritórium. V dnešnej modernej dobe sa však stres vyvinul ako mechanizmus vyrovnávania sa s finančnými a zdravotnými problémami, či s náročným šéfom. Spúšťače (stresory) sú v dnešnej dobe úplné iné, avšak naše telo funguje rovnako ako u človeka jaskynného typu.

Naše telo sa zo všetkých možných síl snaží udržať rovnováhu. Rovnako je to aj pri stresovej reakcii. Po odstránení stresoru (únik pred nebezpečným zvieraťom) vystrieda stresovú reakciu, ktorá nám dala dostatočnú energiu pokojová reakcia. Nastane uvoľnenie.

Problémom dnešnej doby je fakt, že sme v strese permanentne a pokojový stav často totálne absentuje. Stresormi sú každodenné problémy a my často nemáme silu a kapacitu odpovedať na ne efektívne. Tak sa stane stres chronickým a narúša naše životy.

Ako máme vedieť, že trpíme chronickým stresom?

Niektoré príznaky sú viditeľné aj pre najväčšieho laika. Bolesti hlavy, únava, bolesti brucha, zlý spánok, pocit vyčerpanosti, neschopnosť tešiť sa zo života, netrpezlivosť, úzkosť, podráždenosť… No pozor, sú to aj hlbšie a málo viditeľné príznaky, ktoré nás môžu prekvapiť.

Veľakrát máme tendenciu vyhnúť sa riešeniu problémov priamo, myslíme si, že ak zatvoríme oči, zmiznú. Vyhnutie môže fungovať len jednorazovo, pri nadmernom ohrození (ako u pravekého muža a príkladom s nebezpečným zvieraťom). Avšak pri dlhodobom vyhýbaní sa problémom a ich nečeleniu sa naša úzkosť (vnútorné napätie) iba zvyšuje. Ak si spočítame 2 + 2, zistíme, že vyhýbaním dlhodobému stresu vzrastá naše vnútorné napätie, ktoré tiež nezaniká a potrebuje sa istým spôsobom „odreagovať“, jednoducho povedané dostať sa von, uvoľniť sa. Môžeme si tým pádom osvojiť chybné stratégie riešenia problémov, ktoré narúšajú naše zdravie.

Môže to byť:

  • emočné prejedanie – jedenie, keď sme v strese, pomáha nám cítiť sa lepšie a často siahame práve po sladkostiach a nezdravých jedlách, ktoré aktivizujú centrum odmien a strácame nad sebou kontrolu.
  • nadmerné užívanie alkoholu – používame ho ako spôsob zrelaxovania, zabudnutia na problémy, no opäť nás dovedie k závislosti, kde strácame kontrolu.
  • pasívna agresia – stres nás robí viac iritabilnými a agresívnymi, stráca sa naša trpezlivosť s ľuďmi, sme podráždení, urážame sa, máme nevhodné poznámky na ľudí, ktorých ľúbime a tým sa zvyšuje pocit našej osamelosti.
  • chronické ochorenia – chronický stres nám môže spôsobiť až autoimunitné ochorenia.

Keď si to zhrnieme, zistíme, že nečelenie našim problémov vedie skôr či neskôr k sebasabotáži, kde je prítomná strata kontroly, na ktorú sa nabaľuje rapídne zníženie našej sebaistoty.

Ako stres zvládať a nevyhýbať sa mu?

Keď chceme zvládať stres v zdravej miere, musíme rozumieť, čo ho spôsobuje na najhlbšej rovine, aby sme dokázali ísť ku koreňu veci a nie iba k jeho symptómom.

Maslowova hierarchia potrieb nám pomôže orientovať sa v modernom svete stresorov a zistiť, ktorý je pre nás momentálne ten najväčší. Zodpovedajme si nasledujúce otázky a zistime, čo je momentálne pre nás ten najväčší stresor: maslow

  1. Narušená potreba bezpečia – mám kvalitné zdravie, finančnú slobodu a stabilnú prácu? Zažívam každodenne tlak v práci, náročného šéfa či kolegu? Bojím sa, že stratím svoju prácu? Dokážem sa postarať o svoju rodinu? Bráni mi moje zdravie žiť život naplno? Trpím chorobou blízkej osoby?
  2. Narušená potreba lásky, potreba patriť – chýba mi láska, intimita, alebo pocit, že niekam patrím? Mám šťastné manželstvo či partnerstvo? Som naplnená rolou ženy, manželky, dcéry, sestry, matky? Som naplnený svojou mužskou rolou? Chýba mi podpora?
  3. Narušená potreba uznania – cítim sa rešpektovaný/á a oceňovaný/a? Verím si?
  4. Potreba sebaaktualizácie – žijem svoje najlepšie ja, napĺňam svoj potenciál? Plním si svoje sny, využívam svoju kreativitu, cítim v svojom živote zmysel?

 

Keď sme identifikovali svoj najväčší stresor, môžeme prejsť k ďalšiemu kroku.

Začnime využívať náš „vedomý mozog“, nie ten „inštinktívny“

Ak chceme v dnešnej dobe uspieť, potrebujeme využívať laicky povedané náš „vedomý mozog“, nie  ten „inštinktívny“, ktorý fungoval pravekému mužovi a pozná len útok a únik. Bol nám užitočný, keď sme žili v jaskyni, no teraz nám spôsobuje zatuhnutie, únik od situácií, ktoré dokážeme riešiť, nedokážeme myslieť a  odpovedáme nevedome. Ovládajú nás emócie hnevu a úzkosti.

Nebudem zahlcovať vysvetľovaním, ktorá časť mozgu zodpovedá za ktoré reakcie, dôležité je, že napriek tomu, že zažívame emóciu úzkosti (biologická reakcia), môžeme si vybrať necítiť sa skľúčene. Naozaj MÔŽEME. Rozoznať, že máme kontrolu nad tým, ako reagujeme na stresory, je kľúčová vec pre naša efektívne zvládanie.

Stres je symptóm, ktorý nespôsobuje sám o sebe nešťastie, ale hovorí nám o tom, že nám niečo chýba a môžeme svoju situáciu zlepšiť. Dáva nám možnosť mať lepšiu kariéru či kvalitnejšie vzťahy…

Akceptujme stres, namiesto toho, aby sme sa mu vyhýbali. Napojme sa na svoje emócie a reagujme na ne. Vyhýbanie skryje naše problémy iba na chvíľu. Urobme aktívny krok k zmene, k tomu, aby sme zmenili svoje podmienky (ako prvý sa ospravedlním za konflikt, ktorý sa ťahá už roky so susedom a nikto nevie prečo vlastne? Usmejem sa ako prvý na kolegu?). Sústreďme sa na to, čo môžeme zmeniť a na čo máme vplyv.

A čo s podmienkami, na ktoré vplyv nemáme?

Áno, sú veci, ktoré dokážeme ovplyvniť a tým zlepšiť svoje podmienky. Samozrejme, sú aj také, na ktoré nemáme dosah. Vážna choroba blízkeho, politické kauzy, dlhodobý hluk na pracovisku, nepríjemné nálady iných ľudí… Neprispieva nám priveľký tlak technológií, vďaka ktorým vieme strašidelné správy z celého sveta, ani permanentné bombardovanie našich zmyslov, čo nám vytvára tiež stres. Sme preťažení z informácií a podnetov, vieme, čo mal na obed kamarát, ktorého sme nevideli 10 rokov… Pokojové reakcie už neprichádzajú prirodzene (niektorí si myslíme, že zrelaxujeme pri pozeraní filmu, ktorý v nás v skutočnosti vyvolá strach?) a musíme si ich vedome plánovať. Naozaj, ak chceme prežiť v dnešnej dobe, musíme si plánovať chvíľky, kedy budeme relaxovať, kedy sa uvoľní naše telo a myseľ. Je to téma na ďalší článok, no dôležité je, aby sme si našli „to svoje“. Ranná modlitba, kde s vierou očakávame naplnený deň. Smiech s priateľom pri doobednej káve. Poobedná prechádzka v prírode na čerstvom vzduchu, bez technológií, obklopený upokojujúcou zelenou. Večerné čítanie knihy pri obľúbenej šálke čaju….

Riaďme sa podľa svojho tela, skontrolujme, či sú naše svaly uvoľnené a myseľ čistá.

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľudom na ulici.