Prečo mám rada Star Wars, aj keď som žena

Vianočné sviatky vystriedali novoročné blahoželania a bilancovanie uplynulého roku. Niektorí v tichosti, iní verejne na sociálnych sieťach prerozprávali príbeh roku 2019.

Každý z nás dennodenne píše svoj osobný príbeh. Počas Vianoc sme si tých „iných“  prečítali, vypočuli a nasledovali naozaj bohato. Príbeh nádeje narodenia Ježiška v jasličkách, sladká Popoluška prekladaná realitou v podobe Pelíšok.

Aby toho nebolo málo, tieto Vianoce priniesli aj ďalší, nový príbeh, odohrávajúci sa v nemenovanej galaxii, ktorý má ukončiť novú trilógiu. Netušila som, že nájsť parťáka do kina na Star Wars bude až také náročné. Dostávala som správy typu: „prepáč, ale nevidela som ani jednu časť“, v tesnom závese: „Ty to naozaj pozeráš? Čo na tom vidíš?“ Samozrejme to nie sú nálepky z Kaufu. Nebola to ani nová púštna planéta, medzigalaktické naháňačky nabité akciou, boje so svetelnými mečmi, alebo stíhačkami. Nešlo mi ani o Millenium Falcon.

Dobro vs. Zlo

V rozprávkach už od počiatku bojuje dobro so zlom. Je to univerzálna téma, ktorá hýbe vesmírom. Len kontext sa zmenil. Dnes už nebojuje bohatier so sedemhlavým drakom, ktorý sa dá oddeliť od ľudskej podstaty, ale dej je prenesený do fantázie, v tomto prípade až k výšinám. Odvážlivec už nebojuje s obludou, ktorá je mimo neho, ale s tou, ktorá je v ňom. Aj v tejto „rozprávke“ je Svetlá a Temná strana. Čo ma na tom celom baví sledovať sú postavy, ich dilemy, čo s nimi hýbe a ako sa rozhodujú v kľúčových momentoch svojho života. Svetlá strana v Star Wars uctieva pokoj, rovnováhu či statočnosť. Temnota čerpá z nenávisti, strachu a hnevu. „Sila“ dáva ľuďom pocity. Hýbe s postavami. Vedia, že sa majú niekam vydať a niečo dôležité vykonať. Dokonca, postavy, ktoré sú citlivé na Silu dokážu vnímať svojich najbližších aj keď sú na míle vzdialení, hoci aj mimo ich sústavy. Rada si to prepájam s našimi „obyčajnými“ životmi.

Každý deň sa rozhodujeme nanovo

Každá postava má svojich predkov, rodičov, skúsenosti a z nich vytvorený charakter. No každý deň sa aj tak buduje nanovo. „Naše povahy sú predurčené, aby sme slúžili temnote:“ Povedal. No vždy to môže byť inak. Aj potomok Temnej strany môže prejsť na stranu Svetla.

Aj my sa každý deň rozhodujeme, či budeme počúvať svetlú, alebo temnú stranu. Je jedno, aký boj sme včera vyhrali. Dnes to už nie je pravda. Každý deň sa musíme znova a znova rozhodnúť. Znova sme skúšaní. A to je naozaj najväčšia krása a bolesť v našich životoch. Čokoľvek, čo je tu dnes, si nedokážeme udržať do zajtra. Rovnako je to s láskou. Je krehká a pritom najsilnejšia zároveň. Je jedno, že sme sa včera zaľúbili. Každý deň sa potrebujeme zaľúbiť zas a zas. A každý deň to možno ten druhý neurobí…

Viera silnejšia než čokoľvek iné

Najsilnejší moment celého večera bol pre mňa zvrat, ktorý som tušila v kostiach. Áno, aj samotný „Pán temnoty“ môže prejsť na Svetlú stranu. Avšak, nie je to jednoduché. Tento boj nedokáže vyhrať sám, pretože zašiel až príliš ďaleko. No je tu jedna možnosť. To, že prejde na Svetlú stranu som očakávala, ale aha moment pre mňa nastal, keď som si uvedomila, čo ho dokázalo premeniť. Sám neveril, že má v sebe maličký kúsok Svetla. No boli tam ľudia, ktorí v neho verili a nevzdali sa ho. Premenila ho viera jeho rodičov v Svetlo, ktoré má v sebe.   

Nie je to tak aj s nami? Najsilnejšie, čo nás predsa dokáže premieňať je viera našich blízkych. Nepotrebujeme zázračné predmety, mastičky či chytať sa relikvií. Čo nás môže vyliečiť a premeniť sú tí, ktorí nás milujú v každom čase a nevzdávajú sa viery v to Dobro v nás.  

kej

Tento obrázok nemá vyplnený ALT popisok, jeho názov je DSC09730profilova-226x300.jpg

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľuďom na ulici.