Martin Geišberg to odpálil medzi knihami v Partizánskom

Je rok 2019. Podľa prieskumu Digital Conzoomer z minulého roku má prístup na internet 85% obyvateľov Slovenska. V roku 2000 to bolo len 9% Slovákov. Sú papierové knihy mŕtve? Nájdeme si všetko „na nete“?

Škola produkuje veľa ľudí, ktorí vedia čítať, ale nevedia rozlišovať, čo za prečítanie stojí a čo nie.“

Povedal Thomas Macaulay ešte v 19. storočí. Vyzerá to tak, že to nie je problém iba našej generácie. V časoch facebookových statusov, instagramov, blogov a internetových plátkov úplne rozumiem potrebe Fabriky umenia zorganizovať podujatie, ktoré dá do stredu záujmu literatúru. Hrabala som sa vo výskumoch, ktoré by som mohla použiť. O tom, ako je to s dnešným čítaním a obrazovkami. Všetko mi prišlo jasné ako facka aj bez výskumu a preto to poviem iba jednou vetou. Obrazovky nikdy nenahradia KNIHU.

Bola sobota, 23. marca a v ľuďoch ešte doznievali dojmy z nosenia rozličných ponožiek. Moje kroky viedli do mestskej knižnice v Partizánskom, kde sa konal ďalší ročník podujatia TVOR! Keďže v ňom mala prsty moja spolublogerka Bizzy a vedela som, že si na programe dala záležať, nemohla som si ho nechať ujsť. Program bol naozaj bohatý a rôznorodý. Slnko ma veľmi lákalo von, preto som prišla až v priebehu workshopu pre deti, so ženami z Bubliny.

Workshop pre deti s Bublinou

Bublina je detský časopis plný dobrých vecí. Prináša aktuálne témy pre deti a do časopisu prispieva množstvo kvalitných slovenských autorov a ilustrujú ju vychytení slovenskí ilustrátori. Mala som šťastie, pretože posledné číslo, ktoré som si so sebou samozrejme odniesla má názov „Rozum a cit“. Teším sa, že o túto kvalitu sa môžem ďalej podeliť aj s našimi deťmi v škole.

Osobne prišli časopis predstaviť jeho zakladateľky Broňa Schragge a Vanda Gábrišová. S deťmi to naozaj vedia- v rámci programu si pre ne pripravili workshop na tému KOMIX. Deti, ktoré na workshop prišli mali ,,už len“ jedinú úlohu- tvoriť a nechať sa unášať svetom fantázie.

Osobne prišla aj Petra Lukovicsová, umelkyňa, ktorej ilustrácie dotvárali celé podujatie. Okrem toho, že ilustruje detské knihy, pravidelne prispieva svojou tvorbou do Bubliny. A ak ste o nej ešte nepočuli, určite si nenechajte ujsť knihu Cesta na svet, ktorá je dôkazom jej talentu.

Koncert Martina Geišberga

Listovala som si práve najnovšiu Bublinu, keď vošiel do miestnosti Martin Geišberg. Vedela som, že sa objavil umelec. Pozerala som sa neho a hovorila som si, „tento človek žije pre prítomnosť“. Zrazu sme sa smiali pri stánku Fabriky umenia na tom, ako bude po večeroch čítať mapu Partizánskeho. Jeho smiech sa rozliehal po celej knižnici.   

Jeho prítomnosť (nedá sa mi napísať vystúpenie, pretože on nevystupoval, on jednoducho BOL) u mňa presvietila deň. Osobne som ho ešte nezažila, o to bol jeho koncert pre mňa intenzívnejší. Môj prvotný dojem, že žije v prítomnosti potvrdil hneď po prvej pesničke, kedy povedal, že nemá žiaden playlist. Hráva podľa toho, kto príde. Vyberal z pomyselného vrecka rozprávkové pesničky, hral sa s hlasom, bavil sa s nástrojmi. Obmieňal píšťalky, vymieňal gitary a nechýbala ani kalimba. Z publika sa v pravidelných intervaloch ozýval smiech a ľudia si navzájom šepkali „strašný týpek“. Jeho hudba niekedy nemala ani text, spieval jednoducho srdcom. Dokázal sa vyjadriť aj bez slov. Čo človek naozaj nezažije každý deň… Inšpiroval nás slovami dieťaťa s autizmom:

„Keď človek rozpráva, je to neznesiteľné. Keď premýšľa, tiež. Keď človek spieva, dá sa to zniesť.“

A spoločne s ním sme si dali poslednú skladbu a našimi dutinami znelo: „tuli lalala lubi lalala….“ Jeho prítomnosť mi dala to, čo má sprostredkovať umenie. Vytrhla ma z bežnej každodennosti, bola som v prítomnosti a odniesla som si so sebou zamyslenie nad životom.

Diskusia s Radovanom Potočárom

Po časti, ktorá oslovila moju dušu nasledovalo racio. Pred publikom sa posadil Radovan Potočár, slovenský autor knihy Nádych. Otázky mu kládol Damián Hamada, týpek so svojským humorom. Sedela som tam, spoznávala autora, ktorý sa zviditeľnil vďaka poviedke Mužská geometria, s ktorou zvíťazil v súťaži Poviedka 2015. Zachytáva v nej život mladých ľudí. Klasika. A to čo ma chytilo z diskusie najviac, boli samotné úryvky z jeho debutovej knihy.

TVOR! KVÍZ

Záverečný kvíz bol chutnou bodkou večera, kde sme si preverili svoje vedomosti o histórii mesta Partizánske a slovenskej literatúre. Nebola to však žiadna nuda, ľudia z Fabriky umenia sa aj v tejto časti programu postarali o výbornú náladu.

Teším sa, že sa kultúra v Partizánskom rozvíja aj podujatiami, ktoré možno nie sú tak mainstreamové, no o to vzácnejšie.

Kľúčovými slovami: Uvoľnená atmosféra. Smiech. Gymnazisti vs. pracujúci. Modrá je dobrá.

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľuďom na ulici.