Ján Košturiak. Mentor podnikateľov, ktorého si pomýlili s bezdomovcom.

Janka som prvýkrát uvidela v lete minulého roku a už vtedy ma ako človek chytil za srdce. Získal si ma svojim humorom, múdrosťou a v neposlednom rade jeho životom. Perfektná kombinácia. Naše cesty sa od tej chvíle stretli viackrát a mne nejde zaspať, aby som o ňom nenapísala.

Brain&Dinner. Partizánske

V piatok, posledný deň pracovného týždňa, sedím na storočnej vŕzgajúcej stoličke a počúvam Janka ako hovorí o Novom svete, z ktorého sa ľuďom chvejú žalúdky. Prišiel ako hosť rečniť a workshopovať na Brain&Dinner do Partizánskeho. Len tak medzi rečou spomína, ako pred nedávnom vytlačili bycikel na 3D tlačiarni z hliníkového prášku a pripravujú tlač z recyklátu. Používa pojmy digitalizácia, dematerializácia, demonetizácia a my prikyvujeme, lebo vieme, že je tu. Svet, v ktorom novým palivom sú dáta a niektoré zamestnania pomaly ale isto zanikajú.

Hovorí o nových trendoch v podnikaní a tie pretkáva jeho túžbou pomáhať tomuto svetu. „Opravári sveta.“ Tak pomenováva svojich kolegov v podnikaní a v živote. Ponúka úprimné historky zo svojho života a jednou z nich je tá, ako sa ho v útulku pre bezdomovcov spýtal neznámy člen posádky: „Zvládnete sa umyť sám?“

Dobrý pastier. Kláštor pod Znievom

Pracovný týždeň začínam v úplne inom svete. Janko ma pozval do Kláštora pod Znievom, kde každý mesiac organizuje Akadémiu Dobrého pastiera. Hlavnou témou seminárov je hľadanie odpovedí, ako využiť talent, ktorý sme dostali o Boha a ako byť užitočný pre tento svet. Pomáha podnikateľom v ich podnikaní a živote a navzájom ich prepája.

Prechádzame sa po komunite Dobrého pastiera, ktorá je útulkom pre ľudí, ktorým život nedoprial, ale aj pre tých, ktorí museli spadnúť, aby si vážili to, čo majú. Ukazuje nám kaplnku, spracovávanie jedla z Potravinovej banky, ich kozy. O chvíľku ochutnávame domáce syry a obzeráme výrobky z dreva. Kdesi v diaľke zahíka somárik a ja sa zapozerám na priezračný zurčiaci potok. Janko ma vyruší z môjho precitnutia, pretože nám chce ukázať, kde bude stáť Nemocnica pre chudobných. V tej chvíli som si uvedomila, aký je tam pokoj. Hlavou mi prebleskli jeho slová z piatku, o rýchlom a pomalom svete. O tom, že technológie sú tu pre to, aby sme mali viac času BYŤ ĽUĎMI.

Vladko Maslák

Otec Vladimír Maslák pomáha ľuďom v núdzi už viac ako 10 rokov, pričom začal s pár mužmi. Vďaka svojej túžbe pomáhať slabším a odstrčeným ľuďom sa mu podarilo vybudovať v areáli kláštora z 11. storočia komunitu. Celá komunita postupne rástla, pribúdali ľudia z ulice, z detských domovov, väzenia, resocializačných zariadení, ale aj starí a chorí ľudia bez prostriedkov na opatrovateľské a sociálne služby. Dnes je v tejto komunite 430 ľudí, ich počet sa každý rok zvyšuje. OZ Dobrý pastier postupne investuje do pozemkov a starých budov, ktoré vlastnými silami opravuje a využíva na prácu, ubytovanie, stravovanie a modlitbu.

Neviem koľko má Janko rokov, no ani ma to nezaujíma. Pozerala som sa na neho a hovorila som si, že by teraz mohol sedieť doma s vyloženými nohami na stole. Namiesto toho tu zo všetkých síl buduje Nemocnicu pre chudobných. Je pre mňa veľkou inšpiráciou. Na záver si požičiam jeho slová:

Pochopil som, že zmyslom života nie je žiť, prežívať a užívať, ale niečo oveľa hlbšie, čo človek môže objavovať aj celý svoj život. Mal by sa však o to pokúsiť a nemal by to vzdať. Pochopil som, že zmysel podnikania nemôže byť iba zisk a peniaze, ale niečo viac – hlbší zmysel, pomoc ľuďom a tomuto svetu, trpiacemu veľkými morálnymi a ekologickými ranami.

kej

Veriaca v krásu tohto sveta a hľadajúca cesty k zlepšeniam. Zaľúbená do neustáleho vzdelávania sa, s vyštudovanou psychológiou a láskou k detskej duši. Oceňujúca maličkosti, bez hanby prihovoriť sa ľudom na ulici.