Je naše školstvo naozaj 100 rokov pozadu?

Obrázkov, videí a meme o tom, že naše školstvo je choré a zastarané je plný internet. Pred nedávnom som narazila na video, v ktorom rečník ukázal publiku automobil pred 100 rokmi a DNES. Tú výraznú inováciu snáď nemusím opisovať. Silný moment nastal, keď na porovnanie ukázal fotografiu školskej triedy pred 100 rokmi a DNES… Písať o tom, čo všetko nesedí a nie je

psychohygiena

Stačí 10 minút denne a náš život sa komplet zmení

Sme. Tvoríme. Milujeme. Staráme sa. Plánujeme. Vychutnávame… Zabúdame na niečo? Dnešná digitálna doba plná atraktívnych fotiek nám dáva ilúziu, že sme superľudia, plní dokonalosti a stihneme všetko. Preto si „narveme“ do jedného dňa úlohy ako to v korporátoch býva za dvoch. Alebo aspoň 1,75 človeka. Chceme stihnúť všetko Stále žijeme v domnienke, že nestíhame. Do života

Žiadna úloha nie je vedľajšia

Niektoré filmy vypínam v polovici a tie výnimočné dokážem pozerať x-krát dokola a stále na ne pozerám s očami na stopkách. Medzi jeden z nich patrí známa trilógia, ktorú som prvýkrát zahliadla ešte ako dieťa. Ako zrejem, aj môj pohľad na túto trilógiu dozrieva. Každý krát v nej uvidím nové posolstvo, ktorému som pred tým

Čo môžeme urobiť pre lepšiu budúcnosť?

Veľmi rada chodím na prednášky a konferencie, kde načerpám inšpiráciu, niekedy dostanem facku a väčšinou aj čerstvý vietor do plachiet. Som veľmi vďačná, že som sa mohla zúčastniť Konferencie Škola v kontexte psychológie zdravia a pozitívnej psychológie.  Pozitívna psychológia je moja srdcovka, tak som sa prišla učiť od skúsenejších a múdrejších psychológov. Inšpirácie bolo naozaj

Menštruácia ako dar.

„Ahoj, Babi.“ „Vitaj! Rada ťa vidím. Deje sa niečo? Zdá sa mi, že ťa niečo hnevá.“    „Veď to poznáš, ženské veci. Čistá otrava. Všetko ma bolí a najradšej by som niekoho roztrhala na kusy.“ „Menštruácia? Veď to je najväčší dar, ktorý ako ženy máme.“ „Dar? Najradšej by som ju nemala. Pozri, tvár mi ide

Na videnie životnej lekcie musela dozrieť…

Sedela a uprene počúvala ženu oproti sebe, ktorá rozhadzovala rukami a rozčuľovala sa nad svojím životom.„Tak veľmi ma rozčúlil…veď on nie je normálny!“ bola len jedna z viet, ktoré doslova vyleteli z jej priateľky. Rýchlo si odchlipla zo svojej kávy a zamýšľajúc sa nad slovami svojej priateľky si potichu „zahryzla do jazyka“. Ak by to neurobila,

Prečo máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými?

„Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými?“ „Podľa mňa je to prirodzené, je to akási sociálna odozva. Dáva mi to spätnú väzbu, kde sa asi nachádzam v porovnaní s ostatnými.“ „Áno, ale je to dvojsečná zbraň. Keď s tým neviem narábať, dokáže ma to zničiť. Premýšľam nad tým, či to skutočne potrebujem. Zrovnávať sa.

Keď si stojím sám sebe v ceste…

Chvíle s dedkom sú vždy výnimočné. Neviem ako to robí, no možno je to tým, že sa nikam neponáhľa a počúva ma. A ja jeho tiež. Vždy dúfam, že sa z jeho múdrosti kúsoček nalepí aj na mňa… „Vitaj, srdiečko.“ je pozdrav, ktorým rozjasní moju tvár, pretože do neho dá kus lásky. Stačí pár viet