ONA: „Dostala som kusanec, poriadne hlboký! Bolí ma to.“ ON: „Čo sa stalo?“ ONA: „Ani neviem, len som sa priblížila bližšie a prišlo to. Pohrýzol ma priamo do krku, pozri.“ ON: „Čo? Veď ja tam nevidím žiadne uhryznutie, nič tam nemáš. Robíš si zo mňa srandu?“ ONA: „Nie, nerobím. Nič nevidíš, lebo je to zranenie,
Kráčali sme po rozbúrenom pobreží a hľadeli ďaleko do mora. Pár divokých čajok si tam dával rande a ja som myslela na to, ako by asi vyzeralo ich malé potomstvo. Na to, či by sa volal samec čajky čajo alebo čajko a tiež na to, či sa tí dvaja ľúbia len tak, alebo tak naozaj.
On: „Vieš nad čím premýšľam?“ Ona: „No daj.“ On: „Na čom v živote skutočne záleží. Vieš, čomu sa oplatí venovať pozornosť, čo dáva zmysel.“ Ona: „A na čo si prišiel?“ On: „Ľudí trápia veľmi často peniaze. Predstav si, že by si sedela v obrovskom dome, v nádherných šatách pri luxusnej večeri, no vedľa teba by dýchal
Premýšľam. Ako je to možné, že v niektoré dni sa radujem vďaka vôni mojej práveopranej perinky, alebo mandarinke, ktorú mi darovala kamarátka a v iné dni sa neteším ani z vecí, po ktorých som túžila mesiace. Kde je ten zmysel zakopaný? Spomenula som si na moju obľúbenú knihu, v hlavnej úlohe s pastierom Santiagom. Santiago sa
,,Cítim jar,“ ozvalo sa zo zadnej lavice. Blažený výraz usmiateho Martina ma prebral. Zacítila som to. Naozaj. Z otvoreného okna k nám doliehal teplý vánok. Prednáška zrazu stratila zmysel a moje myšlienky sa zatúlali kdesi k jarným kvetom, zelenému čaju a k slnečným okuliarom. Niektorí začnú cvičiť, vraj leto sa dostaví, ani sa nenazdáme! Chladné bratislavské podchody sa zalejú vôňou snežienok
Sofia a Heňa sú dobré priateľky. Trávia spolu veľa času, väčšinou plného smiechu. Avšak, minule sa NIEČO stalo. Sofia utekala za Martinom, pretože sa potrebovala vyrozprávať. Heňa ju neskutočne nahnevala! „Martin, rozumieš tomu! Čo si ona o mne myslí?! Vieš čo povedala!…“ (uvoľnenie napätia pred iným človekom) Martin počúva Sofiin príbeh, o tom, ako dobrá priateľka utrúsila poznámku
Aké obrazy sa nám objavia v hlave, keď sa povie slovo konflikt? Nebudem uvádzať percentá prieskumov ako je to u väčšiny ľudí. Odpovedzme si na to každý sám, úprimne. Predpokladám, že je tam emócia… a kde je emócia, tam je význam. Konflikty sú stará záležitosť. Taká stará ako ľudstvo samotné. No nie? Muži radi hovoria,
,,A ako vnímaš lásku ty, Líška?“ ,,Dnes v kaviarni vedľa mňa sedel akýsi pár. Bavili sa o svojom výročí a o tom ako ho oslávia, v akom hoteli, s akým autom alebo s akým prsteňom? Nepamätám si už zúplna ich rozhovor, pamätám si emóciu. Zamyslela som sa nad tým, ako na mňa pôsobili. Bezfarebne. Zblúdilo.
Každú sobotu umýva kuchynské okno. Takmer vždy v tom istom čase. Vždy ho vidí. A vždy ho pozoruje. Už niekoľký krát po sebe zazrela toho sympatického muža. Celé týždne premýšľala, čo jej na ňom tak imponuje. Veď ani nevie ako vyzerá, netuší ako sa usmieva, ani to, koľko má rokov. Vždy však bežal popod horou, pôsobil tak
,,Vynes tie smeti a potom si uprac ten neporiadok, čo máš v izbe.“ ,,O desiatej nech si doma.“ ,,Tie úlohy už máš hotové?“ Nemyslia to zle, ale neznie to ani príjemne. Však? Mama povie: ,,Veď som ti len povedala, aby si si upratal veci..“ Áno, obsahovo je veta v poriadku, ale čo tón akým bola myšlienka