V súčasnosti je veľa mužov a žien, ktorí sedia na stoličke vzťahu akoby už len zo zvyku. Presedené dni za televízorom a každodenná hádka o nesprataných riadoch. Vo víre každodennosti sa im premenil vzťah na jeden veľký kolotoč. Aj by sa rozišli, ale nevedia ako. Aj by zostali, ale hľadajú prečo. Ako nájsť silu a postaviť sa vlastnému
Ocitneme sa v šťastnom vzťahu. Prišlo to tak, ako všetci vraveli, keď to človek najmenej čaká. Konečne. Láska nám rozkvitá aj ušami a svet sa nám zrazu zdá oveľa krajší. Obaja si na seba postupne zvykáme. Ladíme si zvyky a spoznávame nálady. ON pije rannú kávu nalačno. ONA vždy zaspáva pri sviečke. Zvykneme si na seba a žijeme nanovo.
Niektoré filmy vypínam v polovici a tie výnimočné dokážem pozerať x-krát dokola a stále na ne pozerám s očami na stopkách. Medzi jeden z nich patrí známa trilógia, ktorú som prvýkrát zahliadla ešte ako dieťa. Ako zrejem, aj môj pohľad na túto trilógiu dozrieva. Každý krát v nej uvidím nové posolstvo, ktorému som pred tým
Ani mňa veľmi neteší, že Valentín padol práve na nedeľu. Premýšľam nad tým, kto bude asi dnes čítať tento článok- no práve tí, ktorí dnes netrávia večer so svojou ,,láskou nebeskou“, tí, ktorí sa môžu tešiť, že ešte len príde! :-) Mohla by som naivne písať o tom, aké super výhody má to, že je
Pred nedávnom som na internete zahliadla citát, ktorý sa ma dotkol a po tom, ako som ho zdieľala, som prišla na to, že nie som sama. Spomínaný citát bol od Anny Frankovej (významnej osobnosti) a znel: „Mŕtvi dostávajú viac kvetov ako živí, pretože ľútosť je silnejšia ako vďačnosť.“ Keď som si ho prečítala, začala som premýšľať, kedy naposledy
Chodíme si po svete. Obsmŕdame v kaviarniach a premávame sa ulicami. Občas s jasným cieľom- upútať a nechať sa spútať. Odvážiť sa spýtať a nechať sa pozvať na čaj s názvom ,,hot love“ či ,,first moment“. Zrazu sa to udeje, ona sa usmeje a on si všimne jej sympatické lícne jamky. Odváži sa? Váha. Čo
Och, ako ja neznášam, keď mi toto robí! Stará sa mi do života a hovorí mi, čo mám robiť. Veď už predsa nie som malé dieťa! Keď počujem vetu: „to pochopíš, keď budeš staršia“, ježia sa mi všetky chlpy a idem vyletieť z kože! Aká som len nabrúsená. Potrebujem sa upokojiť. Lebo jej poviem niečo
Ostatnotýždňové myšlienky o samote vyvolali rušno. Viacerí ste písali, že vám je téma blízka, resp. že sa vás myšlienka samoty dotkla kdesi hlboko. Prečo sa nás všetkých samota tak prekvapivo týka? Rozhodli sme sa v téme pokračovať a spýtať sa na názor priamo vás. Ako vnímate samotu? Čo sa s ňou dá robiť? Odpovede prišli brilantné.
Po dlhom čase sa konečne stretli, čakali na to mesiace. Na ich tvári sa pomaly menili emócie, od nadšenia, prekvapenia, radosti až po zamlčané sklamanie. Boli najlepšie kamarátky a teraz každá počúvala príbeh z druhej strany so zatajeným dychom. Stále videli svet rovnako, až na to, že patrili do dvoch odlišných kategórií. Jedna s nálepkou
Cieľavedomý. Úspešný. Dobre vyzerajúci. Starostlivý. Citlivý. Mal by vedieť aj doma opraviť. Byť pozorný. Zábavný. Univerzálny. Proste chlap pre všetko. Budíček. Takého si môžem akúrat tak vymodelovať. Je skutočne možné, aby mal jeden človek všetky úžasné vlastnosti? Je to vôbec potrebné? V živote stretneme niekoho nového. Cítime vzrušenie, v bruchu sa to hemží motýlikmi a