skladam-si-minulost

Skladám si svoju minulosť. Práve teraz

Otočila blond hrivou, hodila mi posledný úsmev a stratila sa kdesi v dave turistov a kufrov. Potrebuje vypadnúť, ujsť. Moja najlepšia priateľka odlieta do Paríža začať nový život. Ako jeseň strieda leto, každý z nás občas potrebuje zmenu. Odsťahovať sa, odpútať sa a začať nový život, kdesi ďaleko. Ako, keď sa dieťa učí chodiť. Skúšať život postupne a od začiatku. Nanovo.

Čo môžeme urobiť pre lepšiu budúcnosť?

Veľmi rada chodím na prednášky a konferencie, kde načerpám inšpiráciu, niekedy dostanem facku a väčšinou aj čerstvý vietor do plachiet. Som veľmi vďačná, že som sa mohla zúčastniť Konferencie Škola v kontexte psychológie zdravia a pozitívnej psychológie.  Pozitívna psychológia je moja srdcovka, tak som sa prišla učiť od skúsenejších a múdrejších psychológov. Inšpirácie bolo naozaj

Menštruácia ako dar.

„Ahoj, Babi.“ „Vitaj! Rada ťa vidím. Deje sa niečo? Zdá sa mi, že ťa niečo hnevá.“    „Veď to poznáš, ženské veci. Čistá otrava. Všetko ma bolí a najradšej by som niekoho roztrhala na kusy.“ „Menštruácia? Veď to je najväčší dar, ktorý ako ženy máme.“ „Dar? Najradšej by som ju nemala. Pozri, tvár mi ide

dovera

Dôvera sa buduje. Dlho.

Nudné sobotné ráno v obchode sa blížilo ku koncu, keď som si kde si tu prešľapovala v ešte nudnejšom rade pri pokladni. Sekundové lepidlo s extra rýchlym schnutím sa váľa v poličke medzi prezervatívmi, kým horalky na akcii sa bijú o pozornosť s esíčkami za euro…Z blaženého polospánku ma vytrhla až veľká pani pri pokladni. Z peňaženky vytiahla kreditnú kartu

Na videnie životnej lekcie musela dozrieť…

Sedela a uprene počúvala ženu oproti sebe, ktorá rozhadzovala rukami a rozčuľovala sa nad svojím životom.„Tak veľmi ma rozčúlil…veď on nie je normálny!“ bola len jedna z viet, ktoré doslova vyleteli z jej priateľky. Rýchlo si odchlipla zo svojej kávy a zamýšľajúc sa nad slovami svojej priateľky si potichu „zahryzla do jazyka“. Ak by to neurobila,

v rovnováhe

Pretože jeden bez druhého nemôžu existovať

Medzi dvoma mrakodrapmi je odvážne natiahnuté lano. V dave je dusno a vo vzduchu hrobové ticho. Chudý chlapík, asi meter sedemdesiat prešľapuje v strede, kým adrenalín v jeho krvi je cítiť na diaľku. S výrazom svätého pokoja sa snaží prejsť na druhú stranu. Jeho cieľ je jasný, udržuje balans. A jediné čo k tomu potrebuje je stav absolútnej rovnováhy. Život nás privádza

Prečo máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými?

„Rozmýšľal si niekedy nad tým, prečo máme tendenciu porovnávať sa s ostatnými?“ „Podľa mňa je to prirodzené, je to akási sociálna odozva. Dáva mi to spätnú väzbu, kde sa asi nachádzam v porovnaní s ostatnými.“ „Áno, ale je to dvojsečná zbraň. Keď s tým neviem narábať, dokáže ma to zničiť. Premýšľam nad tým, či to skutočne potrebujem. Zrovnávať sa.

moji ludia

Tvorím si vlastné JA

Ja a moje maličkosti. Znie to skoro ako hororový názov tej najhoršej fotky, ale nie je. Nemyslím tým seba, s troma fotkami seba v ruke. Myslím tým seba, so všetkými svojimi neodlučiteľnými drobnosťami. Ja a môj náramok na nohe, ja a moje detské znamienko na líci a tetovanie pod tričkom. Každá z týchto drobností som ja. Každá z týchto drobností tvorí mňa.

Keď si stojím sám sebe v ceste…

Chvíle s dedkom sú vždy výnimočné. Neviem ako to robí, no možno je to tým, že sa nikam neponáhľa a počúva ma. A ja jeho tiež. Vždy dúfam, že sa z jeho múdrosti kúsoček nalepí aj na mňa… „Vitaj, srdiečko.“ je pozdrav, ktorým rozjasní moju tvár, pretože do neho dá kus lásky. Stačí pár viet